Dohovoriť sa dá s každým
Techniky úspešnej komunikácie
„Veci nie je nikdy možné zmeniť tým, že bojujeme s existujúcou realitou. Pokiaľ niečo chcete zmeniť, vytvorte nový model, ktorý urobí ten starý nepotrebným.“ (Buckminster Fuller)
Často mi ľudia na školeniach hovoria: „Keď hovorím s tým či oným človekom, je to ako keby som narážal hlavou do steny. Nedá sa s ním dohovoriť, ani dohodnúť. Stále si presadzuje svoje, nepustí ma ku slovu a mňa doslova privádza do vývrtky.“ A ja vždy zareagujem rovnako: „Dohovoriť sa dá s každým zdravým jedincom. Prestaň narážať hlavou do steny a zisti, čo ten druhý od teba potrebuje.“
G.B. Shaw povedal, že najväčšou prekážkou komunikácie je ilúzia, že sme si rozumeli. Ak položím na zem číslicu 6 alebo 9 a na jej konce postavím dvoch ľudí, jeden bude vidieť 6 a druhý 9. A pritom sa obaja pozerajú na tú istú vec. To, čo vnímame, nie je vždy realita. Moje videnie seba, ostatných, aj situácií je založené na tom, kto som. A býva náročné zmeniť pôvodné vnímanie. To, ako vnímam seba samého sa nie vždy zhoduje s tým, ako ma vnímajú druhí. Takže si treba uvedomiť, že viac ako jedno vnímanie reality môže byť správne.
Paul Watzlawick, americký psychológ, psychoterapeut a filozof povedal: „Nemôžeme nekomunikovať. Každé správanie je nejaký typ komunikácie. A preto, že neexistuje nesprávanie, nie je možné nekomunikovať.“ Cieľom komunikácie je dosiahnutie vzájomného porozumenia, hovoriť slovami, ktorých presný význam je zrejmý aj druhej strane.
No a k tomu porozumeniu, hmm...vo väčšine prípadov vstúpime do diskusie a hneď prepneme na autopilota.“ Takže, pokiaľ si pri rozhovore s človekom vedome nezvolíme určitý spôsob načúvania, to, čo budeme počuť, potvrdí naše existujúce teórie o ňom.
Zoberme si, že sa dostaneme do komunikácie s niekým, kto náhle vybuchne. Ak sa tak stane, treba si uvedomiť, že osoba, ktorá vybuchla, zjavne uviazla v útočnom režime, a preto racionálna, rozumná, inteligentná a konštruktívna konverzácia nebude fungovať. Ten človek sa v danom momente rozhoduje, či mu bude veliť jeho logický mozog alebo jeho primitívny plazí mozog. Pokiaľ si vyberie tu primitívnu časť, k logickému rozumu nemá prístup. Takže, ak pri rozhovore čelíte človeku, ktorý je v „amoku“, vaším jediným cieľom je získať prístup k „rozumnej“ časti jeho mozgu. A to je tá náročná úloha. A ako to urobiť? Aj o tom je môj kurz, ktorý sme si nazvali jednoducho - Dohovoriť sa dá s každým.
Ľudia sa dopúšťajú chyby, keď predpokladajú, že ostatní ľudia komunikujú a myslia úplne rovnako, ako oni sami. Pokiaľ chceme skutočne efektívne komunikovať, potrebujeme pochopiť svoj preferovaný štýl správania a komunikácie, rozpoznať preferovaný štýl komunikácie a správania ostatných a nakoniec prispôsobiť svoj štýl správania a komunikácie konkrétnej situácii a konkrétnemu človeku. Pokiaľ budem sám sebe rozumieť lepšie, ako mi rozumieš ty, môžem mať pod kontrolou každú situáciu a komunikáciu. Pokiaľ rozumiem sebe a rozumiem tebe lepšie, ako ty sám rozumieš sebe, môžem ovládnuť situáciu.
Predstavte si, že idete autom do strmého kopca a vaše kolesá sa šmýkajú a ťažko ich ovládate. Keď podradíte, získate späť kontrolu. Väčšina ľudí preradí na vyššiu rýchlosť, keď sa potrebujú dohovoriť s ostatnými. Presviedčajú ich, hádajú sa s nimi, snažia sa ich k niečomu prinútiť. A počas toho procesu vytvoria v ľuďoch odpor. To nefunguje. Treba použiť iné techniky – načúvať, pýtať sa, zrkadliť, sumarizovať, vyjasňovať a reflektovať, čo hovoria. Potrebujeme si „získať toho druhého“. A získať si druhú stranu znamená primäť ju, aby vám prestala „klásť odpor“, ale naopak, aby vám „načúvali“ a vaše slová zvažovali. A teraz malé prekvapenie, vôbec nejde o to, čo im poviete vy, ale o to, čo tí druhí povedia vám a čo sa počas tohto procesu deje v ich hlave. Takže sa jedná o jediné, ako hovoríte k mozgu druhej strany.
„Keď budeš robiť to, čo si vždy robil, budeš dostávať to, čo si vždy dostával. Ak chceš dostať to, čo si si vždy prial, ale nikdy si to nedostal, začni robiť niečo iné.“ (Paul Watzlawick)
Ak chceme niekoho presvedčiť alebo efektívne s ním komunikovať, je dôležité, ako hovoríme k jeho mozgu. To znamená, akú mieru komunikačnej inteligencie máme.
Komunikačná inteligencia znamená schopnosť viesť rozhovory v atmosfére dôvery, otvorenosti, spolupráce a vzájomného porozumenia. Je založená na poznatkoch neurovedy a je ju možné kultivovať. Kľúčové je rozpoznanie, kedy je potrebné počas rozhovoru zmeniť navigačné vzorce.
Komunikačná inteligencia nám dáva moc ovplyvniť kedykoľvek našu neurochémiu, moc vyjadriť vlastné vnútorné myšlienky a pocity ostatným takým spôsobom, ktorý môže posilniť vzájomné vzťahy, moc ovplyvniť spôsob, ako interpretujeme realitu, pretože spôsob, akým budeme počúvať určuje, ako budeme rozumieť svetu a aký v ňom uvidíme zmysel. Ponúka nám rámec a postupy, ako môžu jednotlivci, tímy a celé firmy v akejkoľvek situácii načúvať, zapojiť sa do rozhovoru, formovať a ovplyvňovať prítomný okamih a tiež budúcnosť.
Komunikačná inteligencia je postup, ako nadviazať vzťah založený na dôvere, alebo zmeniť vzťah založený na nedôvere na vzťah založený na dôvere, pochopiť ako sa ľudia v komunikácii vzájomne ovplyvňujú a to jednak pod vplyvom stresu a jednak v pokojnejších obdobiach. Kľúčová dimenzia komunikačnej inteligencie predstavuje to, čo si myslíme, čo hovoríme, čo tým myslíme, čo ostatní počujú a ako to celé vnímame. Pochopenie, že každý z nás rozdielne chápe realitu a vytvára si vlastnú interpretáciu vo svojej hlave. Pri komunikácii sa aktivuje neurochemický koktejl – pozitívne rozhovory spôsobia zvýšenie hladiny dopamínu, oxytocínu, endorfínov.
Čo sa deje, keď spolu dvaja ľudia hovoria? Pýta sa Malcom Gladwell v knihe Bod zlomu. To je skutočne tá podstatná otázka, pretože vymedzuje kontext, v ktorom sa všetko presviedčanie odohráva. Pokiaľ aspoň trochu porozumiete tomu, ako si „získať“ mozog druhého človeka, budete mať obrovskú výhodu, pretože nejde o to, čo druhému hovoríte, ale ako hovoríte k jeho mozgu. Tak sa poďme pozrieť na to, čo sa deje v hlave človeka, ktorého si chcete získať. Jedná sa o tri koncepty „trojjediný mozog“.
Komunikáciu si môžete precvičiť na týchto školeniach tu.
Autor článku: Ján Dubnička
